Okres Banská Štiavnica je okres v Banskobystrickom kraji na Slovensku. Má rozlohu 292,3 km², žije tu 15 258 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 52 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2025). Správne sídlo okresu je mesto Banská Štiavnica.
Banská Štiavnica je historické slobodné kráľovské banské mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. Mesto je mestská pamiatková rezervácia od roku 1950 a zároveň centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy vyhlásenej 22. septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Dňa 11. decembra 1993 bolo ako "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Nový zámok (iné názvy: Dievčenský hrad, Dievčenský zámok, Panenský hrad, Nový hrad) je zámok v Banskej Štiavnici.
Počúvadlianske jazero (do roku 1986: Počúvalské jazero; iné názvy: Počúvadlo, Počúvadlo-jazero) je jazero umelého pôvodu (tzv. tajch), nachádzajúce sa v Banskej Štiavnici, neďaleko obce Počúvadlo, kde patrí medzi najnavštevovanejšie lokality. Rozprestiera sa na ploche 12 ha a je obľúbeným letným ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom kultúrnych podujatí. Zároveň je východiskom na najvyšší kopec Štiavnických vrchov Sitno.
Kostol svätej Kataríny v Banskej Štiavnici je neskorogotický rímskokatolícky chrám, nazývaný „slovenský“ od roku 1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici je pôvodne románska bazilika z 30. rokov 13. storočia. Patrila k nemu aj budova kláštora za kostolom a neskôr aj budova fary vedľa kostola.
Červená studňa je tajch v Štiavnických vrchoch.
Štiavnické jazero (normovaný názov; iné názvy: Štiavnický rybník, Rozgrund, Štiavnický tajch, Rozgrundský tajch) je tajch v Štiavnických vrchoch, v katastrálnom území Banskej Štiavnice.
Belianske jazero (normovaný názov; iné názvy: Beliansky rybník, Beliansky tajch) je tajch v Štiavnických vrchoch. Nachádza sa v Banskej Štiavnici, neďaleko obce Banská Belá.
Klopačka je dvojposchodová vežovitá hranolová renesančno-baroková stavba z roku 1681 v Banskej Štiavnici so zaujímavou šindľovou strechou, ktorá je ukončená drobnou vežičkou so zvukovými otvormi.
Synagóga v Banskej Štiavnici bola postavená v roku 1893. Nachádza sa na Novozámockej 5 v Banskej Štiavnici. Samotnú synagógu tvorí predsieň a hlavná sieň. Budova bola pravdepodobne vytvorená už v období gotiky a neskôr bola prestavaná na renesančný štýl a až v 19. storočí sa začala po úprave využívať na sakrálne účely. Samotnú prestavbu financovala tamojšia židovská obec. V roku 1941 bola sakrálna činnosť v tejto stavbe pozastavená a od 50. rokov 20. storočia tam pôsobila klampiarska dielňa a neskôr aj autoškola. V súčasnosti patrí do mestskej rezervácie Banskej Štiavnice a je zapísaná aj do zoznamu UNESCO ako aj do Zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Arborétum Kysihýbeľ je chránený areál v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy.
Banskoštiavnická botanická záhrada je chránený areál v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy.
Michalské rašelinisko je chránený areál v správe štátnej ochrany prírody Štiavnické vrchy.
Kostol Panny Márie Snežnej v Banskej Štiavnici, nazývaný aj ako Frauenberský kostol, bol postavený v 16. storočí.
Chodník Andreja Kmeťa je turistická magistrála na Slovensku, vedúca pohorím Štiavnické vrchy. Jeden z najstarších turistických chodníkov spája zaujímavé lokality regiónu, späté s Andrejom Kmeťom a vedie z Bzenice do Prenčova. Magistrála je značená modrým turistickým značením a pri celkovej dĺžke 40,9 km je prevýšenie 1 554/1 479 metrov a odhadovaný čas na jej prechod je 11:50 hodín.
Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici je pamiatkový komplex tvorený jedenástimi budovami, ktoré počas 2. polovice 18. storočia a až do začiatku 20. storočia slúžili Baníckej a lesníckej akadémii, ktorú pod názvom Banská akadémia založila v roku 1762 Mária Terézia. Neskôr v nej bol založený Lesnícky ústav a od roku 1846 bola škola premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu. V roku 1919, v období rozpadu Uhorska a vzniku Česko-Slovenska, bola presťahovaná do Šopronu, kde v súčasnosti pôsobí pod názvom Sopron univerzitnej (maď. "Soproni Egyetem").